/Transformation Series & One Health Series/
Správcovstvo ekosystémov je prístup v manažmente ekosystémov. Presnejšie, je to prístup na navigáciu transformácie sociálno-ekologických systémov (Chapin et al., 2009). Vychádza z poznania, že spoločenské (kultúrne, ekonomické, sociálne, ľudské) a prírodné (abiotické a biotické) zložky tvoria jeden, úzko prepojený systém. Komponenty (alebo premenné) v sociálno-ekologickom systéme sú rôzneho druhu. Niektoré z nich sa menia (a/alebo obnovujú) rýchlo (napr. intenzita dažďa alebo obsah sociálnych médií), iné sa menia (a/alebo obnovujú) pomaly (napr. úrodnosť pôdy, kultúrne zvyky). Takzvané “režimy narušení” sú pomalé premenné, ktoré sa vyskytujú periodicky a vedú k obnove (resetu) systému. Sú to napr. prirodzené požiare v borovicových lesoch, hospodárska kríza. Prvky systému sa ovplyvňujú cez spätné väzby. Niektoré sú “zosilňujúce” alebo “pozitívne”, čo znamená, že zmena v jednej zložke spôsobuje vzostup/nárast ďalšej zložky. Iné väzby sú “stabilizačné” alebo “negatívne”, čo znamená, že nárast jednej zložky spôsobuje pokles druhej.
Táto kapitola vychádza z veľkej miery z úžasnej knihy Chapina, Kofinasa a Folkea (eds, 2009), s ktorou som často pracovala v mojich seminároch o manažmenete výziev 21. stororčia, či Antropocéne. Odporúčam ju každému, kto číta v angličtine, a chce hlbšie preniknúť do témy transfromácie socio-ekologických systémov.
Čo je transformácia?
Sociálno-ekologické systémy sú dynamické systémy a neustále sa menia. Vyvíjajú sa v adaptačných cykloch, ktoré popísal prof. Holling. Sú to cykly narušenia, reorganizácie a obnovy systému (obrázok 1). Po a narušení sa môže systém (v procese adaptácie) obnoviť do veľmi podobného stavu alebo reorganizovať do nového stavu systému. Aj keď sa však reorganizuje, systém si stále zachováva svoju štruktúru, základnú funkciu, identitu a spätné väzby. Táto schopnosť systému sa nazýva odolnosť. Transformovateľnosť je na druhej strane schopnosť systému vyvinúť sa do zásadne nového systému s odlišnými vlastnosťami. Tento rozdiel medzi neustálou zmenou, ktorú prináša adaptácia a transformácia, by sa mal brať do úvahy pri diskusii o nasledujúcom.
Obrázok 1.
A. Zmena systému (1) v čase. Prvou fázou je “uvoľnenie” (Ω), spôsobené narušením, v dôsledku ktorého sa systém radikálne zmení (napr. po lesnom požiari sa zníži počet stromov a zvierat, dôvera vo verejnú správu). Druhá fáza (α) sa nazýva “obnova”, v ktorej sa systém reorganizuje (napr. začnú rásť nové rastliny, prijme sa nová politika). Po nej nasleduje “rast” (г) – dlhšia fáza, v ktorej sa systém rozvíja, zväčša na základe princípov stanovených v predchádzajúcej fáze. Postupom času sa interakcia medzi zložkami stáva zložitejšou a veľmi špecializovanou a systém sa dostáva do fázy “zachovania” (κ).
B. Adaptačný cyklus (Ω – κ) sa objavuje na viacerých úrovniach organizácie (1 – 3), ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Napríklad zmena v (2) malých a rýchlo sa meniacich subsystémoch (napr. obsah sociálnych médií robí zodpovedným predstaviteľa obce a ľudia protestujú v uliciach) môže vyvolať zmeny v 1. Naopak, (3) veľké a pomaly sa vyvíjajúce subsystémy (napr. legislatíva krajiny v lesnom hospodárstve) majú tendenciu prinášať “dedičstvo” (legacy effect– minulé udalosti s veľkým vplyvom na následnú dynamiku). Dedičstvo vedie k fenoménu path dependce (“závislosť cesty”), v ktorej minulosť ovplyvňuje súčasnú dynamiku do takej miery, že sa to prejaví v budúcnosti.
Ako dochádza k transformácii?
V skutočnosti k úplnému kolapsu systému dochádza len zriedka. Častejšie je systém ovplyvňovaný zmenami na rôznych úrovniach organizácií (subsystémov alebo veľkého celku) prostredníctvom rýchlej zosilňujúcej spätnej väzby “revolty” alebo stabilizujúcej spätnej väzby “pamäti” (obrázok 1B). K zmenám stavu systému (v adaptácii aj v transformácii) dochádza v reakcii na narušenie/rozrušenie. Zmena závisí od typu spätnej väzby systému (obrázok 2). Správanie (komplexných adaptívnych) sociálno-ekologických systémov je znázornené na obrázku 2D-F.
Obrázok 2. Zmena systému v dôsledku narušenia/rozrušenia. Zmena stavu systému (guľa) je znázornená ako zmena polohy gule pozdĺž čiary (typ spätných väzieb systému). A – systém bez spätných väzieb (stav sa zmení okamžite). B- systém so stabilizujúcimi (negatívnimi) spätnými väzbami, C- systém so zosilňujúcimi (pozitívnymi) spätnými väzbami. D – štruktúra spätných väzieb sa reorganizuje a systém sa dostane do alternatívneho stabilného stavu. E – štruktúra spätných väzieb sa reorganizuje, ale odolnosť systému sa zníži. To znamená, že akákoľvek zmena, ktorá je “nad limit” (prekročí prah), zmení systém na nový (ďalšia jamka na vlnovke). F – ak zmena premennej nepretržite pretrváva (šípka), objaví sa transformácia na nový systém.
Čo sa deje pred transformáciou, počas nej a po nej?
Pred transformáciou sa premenná (povrch na obrázku 2) zmení tak, že nový stav systému je menej odolný (obrázok 2E) ako predchádzajúci (obrázok 2D). Keď zmeny pokračujú ďalej a dosiahne sa prah, nastane transformácia (obrázok 2F) na nový systém. Počas transformácie budú nasledovať procesy uvoľňovania a obnovy (obrázok 1A) a po nich rast a zachovanie. To predpokladá existenciu relatívne stabilných podmienok, ktoré nepresahujú odolnosť transformovaného systému. Odolnosť transformovaného systému je daná odolnosťou spätných väzieb vytvorených vo fáze obnovy. Realita, v ktorej žijeme (tzv. antropocén), však spočíva v tom, že viaceré premenné sa neustále smerovo menia (napr. neustále rastúca globálna teplota, okysľovanie oceánov, znižovanie biodiverzity a dostupnosti sladkej vody). To znamená, že systém Zeme a všetky jeho sociálno-ekologické subsystémy sú pod neustálym tlakom zmien. Kultúra a ľudstvo rozkvitali v relatívne stabilnom období holocénu, preto sú súčasné zmeny pre nás bezprecedentné a prahové a nové stavy systému (a ich kompatibilita so “svetom, ako ho poznáme”) sú neznáme.
Aké predpoklady sú potrebné na transformáciu?
Správcovstvo ekosystémov je manažérsky prístup, ktorý je založený na navigácii pri transformácii. Transformácia je výsledkom tvorivého napätia medzi odolnosťou a transformovateľnosťou. K neúmyselnej transformácii môže dôjsť v situácii, keď manažment zabránil adaptácii na neustále meniace sa podmienky. Príkladom môže byť nadmerná pastva s vysokou hustotou dobytka, ktorá naruší odolnosť systému pôda-voda-rastliny do takej miery, že dochádza ke degradácií pôdy (obrázok 3) a pôvodný systém nie je možné obnoviť.
Obrázok 3. Nadmerná pastva predstavuje neustály tlak na rovnováhu troch zložie krajiny – pôdy, vody a vegetácie. V tomto prípade bolo rovnováha narušená fo takej miery, že vznikla trhlina. Tá odvádzala vodu pri návalových dažďoch a eróziou a rútením stien svahu sa rozšírila do hlbokého výmoľa. Samozásobujúci roľník a vlastník pozemku ho už nemôže využívať a blahobyt jeho rodiny je ohrozený. Hoci v súčasnosti takéto javy na Slovensku vidíme relatívne zriedka, v minulosti (15-16.storočie), keď boli intenzívnejšie zrážky, bol tento jav veľmi častý. Jeho dôsledkom sú siete výmoľov, vytvárajúci typický krajinný ráz mnohých podhorských a vrchovinových oblastí.
Cieľom manažérskeho úsilia by mala byť transformácia, ktorá by v rámci neustálych zmien zaručila systémové štruktúry a spätné väzby zabezpečujúce želanú funkciu. Na to je potrebná rozmanitosť zdrojov a schopnosť vytvárať funkčné spätné väzby. Takýmto riešením je flexibilné sociálno-ekologické riadenie podporujúce spoluprácu medzi zainteresovanými stranami a adaptívne-sociálne učenie.
Ako môže transformácia pretrvať?
Predpokladáme, že želaná transformácia by mala pretrvať, pretože zaručuje zachovanie želaných funkcií, spätných väzieb a systémových komponentov. Po prvé, je to zmena paradigmy (konkurujúca existujúcej path dependency) smerom k manažmentu funkcí socio-ekologického systému. Po druhé, je rozhodujúce pochopenie neustáleho prispôsobovania sa meniacim sa trendom (smerovanie zmien), pretože už neexistuje “stabilný stav”. To znamená, že adaptívne riadenie/manažment je potrebné vo všetkých fázach vývoja systému. A adaptívne znamená, že priebežne vyhodnocujeme efekty manažmentu a meníme procesy riadenia v závislosti od meniacich sa podmienok a vzťahov. Po tretie, prijatie neistoty v procese plánovania. Okrem toho by sa fázy uvoľňovania a obnovy mali uskutočňovať takým spôsobom, aby nové spätné väzby (napr. v inštitucionálnom riadení) maximalizovali odolnosť, vrátane podpory rozmanitosti ako rezervy zdrojov pre budúcu adaptáciu. Dôležitá je starostlivá “správa spoločného” (Management of Commons, podľa prof. Eleonor Oestrom) a eko-logická namiesto ego-logickej perspektívy (obrázok 4).
Obrázok 4. Ego-logická versus Ekologické perspektíva. Ľudstvo je súčasťou ekosystému, nie je mu nadradené. (Lehman, 2010).
Môže transformácia jednej časti vyvolať transformáciu celku?
Áno, na obrázku 2 sme ukázali, ako môžu zmeny v jednej premennej zmeniť celý systém. Leverage points (“body páky”) sú špecifické zložky systému, ktorých zmena môže vyvolať ďalekosiahlu transformáciu. Dobrým príkladom sú potraviny. Výroba potravín je zodpovedná za najväčšie emisie uhlíka (odlesňovanie, živočíšna výroba, potravinárska výroba, obchod s potravinami), najväčšiu stratu biodiverzity (monokultúry ošetrované agrochemikáliami), spotrebu sladkej vody (zavlažovanie aj v oblastiach s vyčerpanými zásobami podzemnej vody), zmenu biochemických cyklov (nadmerné hnojenie), degradáciu pôdy (a stratu produktivity pôdy), znečistenie plastmi atď. (Lancet, 2019) . Preto zmena vlastných stravovacích a konzumných návykov smerom k ekologickým, prevažne vegánskym/vegetariánskym, lokálne vyrábaným, prepravovaným a skladovaným sezónnym potravinám (doma a v reštauráciách) s malým množstvom ekoobalov alebo bez nich, a spracovaním malého množstva biodegradovateľného odpadu, môže mať ďalekosiahle dôsledky na zvýšenie osobného a environmentálneho zdravia v oblastiach výroby a spotreby a v celosvetovom meradle.
Môže byť trasnformácia vedené zvonku alebo / a musí byť zažitá vnútorne?
Áno, môže byť vedená prostredníctvom inkluzívnej spolupráce všetkých zainteresovaných strán, na základe princípov rovnosti a v procese spoločného tvorivého transformačného učenia sa.
Odkazy na použitú literatúru:
Chapin III, F., Kofinas G.P., Folke, C. (eds). 2009. Principles of ecosystem stewardship. Springer. Berlin, London, New York.
Lancet Commision, EAT 2019. Food, Planet, Health. Summary report. thelancet.com/commissions/EAT
Lehmann, S. 2010. The Principles of Green Urbanism: Transforming the City for Sustainability. London, Earthscan, 2010, 911 pp.
.