/Transformation Series & Connection Series/
Začala sa ďalšia kapitola boja o hodnoty. Tentokrát je už za našimi humnami, v krajine, s ktorou zdieľame viac ako priznávame.
Spomeula som si na jedno augustové ráno minulého roku, Svitalo. Krajina, ktorá je už sedem rokov vo vojne, sa zdala pokojná. Veď – boli sme ďaleko od sporných oblastí, priamo v lone Karpát, neďaleko od slovenskej hranice. Pasúce sa kone sa vynárali z hmly, ako sa dvíhala.. Sedeli sme v kruhu. Ľudia, z oboch strán hranice tlejúceho konfliktu. Bola tam A.N., ktorej dom doma v Luhansku, bol už dlho bez okien. Ona tam napriek tomu vrátila. “Kam mala ísť?”, pýtala sa samej seba. Bol to jej domov. I.D., ktorý si na príchod do vlastnej krajiny vybavoval pas, bol tiež rád, že vymenil zvuk príležitostného, no so železnou pravideľosťou vracajúceho sa, bombardovania za šum lesa a smiech v kruhu. Bola tam I. a A., čo pomáhali liečeniu fyzicky a duševne zraneným civilistom na pohybujúcom sa fronte a v čase po ňom. A boli sme tam my, ľudia z iných častí sveta, z krajín, čo ich tých sedem rokov napádali alebo odvracali tvár. Zdieľanie príbehov a pocitov, nám pomohlo pochopiť individuálnu nevinu, a bezmocnosť skupinovej viny. Ich prijatie z opačnej strany, nás spojilo. Veď, nik z nás nechce zabíjať, nik nechce vedome ubližovať a nikto nechce odvracať tvár.
A predsa sa to deje.
Títo muži, ktorí tvorili zázraky na javisku pre liečenie iných zranených konfliktom, dostávajú teraz – iba o pol roka neskôr, do ruky zbraň. Od tých, ktorí vedome roky vytvárajú priestor pre prijatie porozumenia, rovnosť a bezpečie, sa teraz očakáva, že budú silou brániť, zraňovať a zabíjať. A odvážne ženy, ktoré v okupovanej krajine otvorene vystupujú za svoje hodnoty, nemajú ani túto možnosť obrany. Neviem, čo je horšie. Jedno je však isté, teraz už nie je kde utiecť. Boj je všade okolo.
Už dva roky čelíme zmenám, ktoré sme si pred dvadsiatimi rokmi nevedeli predstaviť. Teraz sa vracia fenomén vojny na náš prah, aby nám pripomenul krehkosť toho, čo máme, i krehkosť toho, čo sa pokúšame tvoriť. Je to výzva, ktorá nám pripomína, že situácia nie je nemenná a o hodnoty sa treba starať. Táto doba sa každého z nás pýta, ktoré hodnoty chrániť chceme? A ktoré nám už neslúžia? A ako sa máme správať v čase zdanlivého mieru? Ako správať tak, aby sme skutočne ochraňovali a strážili to, čo je pre nás cenné, a nielen čakali kým budeme nútení reaktívne sa brániť, keď konflikt vypukne.
Transformácia sa často rodí v období krízy. V nej sa otvára „okno možností“ pre vytvorenie zárodkov nových zdravých vzťahov a vyčistenie toho, čo nám neslúži. Uprostred konfliktu, ktorý je existenciálny, však máme limitované možnosti komplexného náhľadu a tendenciu (a často aj jedinú možnosť) reagovať v zažitých vzorcoch správania. Luxusná pozícia zdanlivého mieru, v ktorej ešte stále sme, nám dáva možnosť vedome konať inak. Poďme využiť túto možnosť a postaviť sa tvárou v tvár výzvam našej doby!