/Transformation Series, One Health Series & Connection Series/
Ako možno transformovať traumatické zážitky? Na túto a ďaľšie otázky odpovedala Ursula Klein z Berlína. Je koačka trauma-terapie s osemročnými skúsennosťami. Metódy somatického prežívania (somatic experiencig), Pantareiho prístup a Grinbergovu metódu využíva na pomoc druhým pri ich osobnej transformácii.
Čo je transformácia?
Transformácia je proces neustálej zmeny, ktorú dokáže systém, v ktorom prebieha, udržať. Je to schopnosť rozšíriť to, čo už máme. Schopnosť zvýšiť svoju kapacitu pojmúť to, čo sa deje. Transformácia sa deje z procesov v prítomnom okamžiku.
Ako dochádza k transformácii?
Môže dôjsť k náhlej premene. Jej príkladom, je napríklad terapeutická metóda zahŕňajúca intenzívnu holotropnú prácu s dychom. Mne osobne priniesla – intenzívny zážitok prítomnosti tela a v tele, ktorý bol spojený s náhlym pocitom slobody. A pocit expanzie, že som bola väčšia ako to, čím som bola predtým.
Takýto silný a náhly transformačný zážitok môže nabúrať osobné stratégie jednotlivca, ktorými je zvyknutý zvládať situácie vo svojom živote. Preto môže byť deštruktívna pre každodenný život. V prípade, že sa takýto náhly transformačný zážitok nedá udržať v nervovom systéme, tak nervový systém sa zablokuje. Zablokovanie sa prejaví buď zmrznutím (freeze), útekom (flee), alebo bojom (fight). Transformácia tak nemôže byť integrovaná do systému a človek ju nevyužije.
Čo sa deje pred transformáciou, počas nej a po nej?
Moja osobná transformačná skúsenosť bola zmena zo stavu disociácie mysle a tela na stav prítomnosti v celom tele. S ním sa objavil aj pocit, že môj život je pre mňa príliš tesný, tak ako som ho vtedy žila. Prostredníctvom zážitku, ktorý som nedokázala rozumovo pochopiť.
U mojich klientov dokážem rozpoznať stres, ktorý je verbalizovaný pisom emócií. Napríklad: “Som nervózny”, “Som nahnevaný”. Sú prítomné v hlave alebo v hornej časti tela.
Počas procesu dokážem rozpoznať, ako sa systém upokojuje a vybíja.
A po ňom sú klienti tichý, pokojný a majú pocit, že všetko je tak, ako má byť.
Ktoré predpoklady sú potrebné na transformáciu?
Na strane človeka, ktorý sa transformuje, je to určite pripravenosť na zmenu. Transformácia
je proces posilňovania. Základom transformácie je prepojenie intelektu, emócií a tela.
Nepovedala by som, že prvým krokom/podmienkou pre transformáciu, schopnosť vidieť príležitosť na zmenu. Pre niektorých ľudí áno, pretože ak vidia svetlo na konci tunela, majú odvahu ísť za ním. Iní sa môžu cítiť zahltení pochybnosťami o sebe samých a zamrznú tam, kde sú.
Z môjho pohľadu sú to schopnosť ísť do spojenia s koučom, schopnosť spojiť sa s vonkajším svetom, ktoré sú kľúčové pre transformáciu. Ak sa otvoríte spojeniu, niečo sa stane. Ak sa neotvoríte, veľa sa toho nestane. Ľudia, ktorí sa nedokážu otvoriť, potrebujú veľa času, aby sa rozšírili. Spojenie zvyšuje svoj význam, ak klient potrebuje pracovať na hlbších témach.
Zo strany osoby, ktorá pomáha pri transformácii (napr. kouč), sú kľúčové autentické sebaprežívanie,
úcta k druhým a viera, že druhí majú potenciál zmeniť sa. Zázrak takýchto sprevádzaných procesov spočíva v tom, že kouč je prítomný pri klientovi a s klientom. Znamená to, že podobne ako klient aj kouč je naladený v prítomnom okamihu, a zároveň mu “chráni” priestor. V skutočnosti, ak je klient sám, jeho shopnosť sa ponoriť do prítomnosti je menšia ako v prítomnosti koača.
Klient potrebuje rezonanciu kouča. To znamená, že kouč na neho/ňu reaguje spôsobom, že čokoľvek sa stane, je v poriadku. Nemám na mysli zrkadlenie, čo by znamealo len toľko, že koač odozdáva klientovi len to, čo pozoruje. Čo je dôležité, je reakcia ukazujúca, že všetko je dovolené a v poriadku. Ukazujúca, že som tu prítomná pre klienta. Nevyhnutné je však pre terapeuta zostať sebaregulovaný (sústredený sám na seba), aj keď prejavuje súcit. To znamená, pozorovať, cítiť, rozpoznávať a spätne regulovať seba. Je to dôležitá zručnosť skúsených praktikujúcich, ktorú sa možno naučiť.
Ako môže transformácia pretrvať?
Každá transformačná skúsenosť musí byť integrovaná do systému, inak ju nie je možné
udržať. Nazývame to containment -schopnosť udržať /poňať emóciu alebo zážitok nervovým
systémom, Počas dlhých a náročných transformačných procesov je dôležité mať svedka (napr. terapeuta),
ktorý môže zrekapitulovať prekonanú cestu. Napríklad, dajme tomu, že klient mal problém a na ňom pracoval, a snažil sa zmeniť svoju reakciu. Ak sa dostane do podobnej situácie, je vystavený opakovanej skúsenosti. Pri nej má človek tendenciu vnímať situáciu rovnako ako v predošlých prípadoch. A hoci je pocit rovnaký, človek, ktorý už prešiel transformáciou, má možnosť v opakovanej situáciou urobiť niečo iné. Avšak návrat nepríjemných pocitov vyvoláva netrpezlivosť, ktorá často bráni rozpoznaniu možností.
Preto majstrovstvo transformácie spočíva v schopnosti získať schopnosť porozumieť energii, ktorá sa tvorí, stúpa na povrch pôsobením vonkajšieho vplyvu. A zároveň zostať sústredený sám na seba. Ide o takzvanú sebareguláciu, ktorá sa dá trénovať a zvyšuje schopnosť udržať (containment).
Môže transformácia jednej časti vyvolať transformáciu celku?
Meníme sa v “transformačných poliach” alebo “učebných poliach”, v ktorých sme zvyčajne prítomní. Sme na ne veľmi citliví, hoci si to nemusíme uvedomovať. Meníme sa spolu s ľuďmi, s ktorými sme v kontakte.
Či sa dá transofrmácia preniesť? Nuž, transformácia by mala byť kontinuálna skúsenosť. Nemôžeme len niekomu hovoriť o zmene, alebo mu dávať rady. Prenos sa deje prostredníctvom energie, ktorú
vnášate do spoločnej oblasti učenia. A toho aká je konzistentná a stála. Napríklad, či činy a skutky sú v súlade alebo nie. Prenos sa deje aj na základe vášho spojenia s ľuďmi. Napríklad ja som aj vedúca kancelárie, takpoviediac jej srdce. Mám čas na rozhovory, starostlivosť o iných a ich vypočutie. Za 11 rokov svojej praxe vidím, že to čo sa deje so mnou – moja transformácia sa šíri aj tu. K spoločenskej zmene môže dôjsť, keď sa budeme k sebe správať uvedomelejšie. Ak pochopíme, že sa učíme a reagujeme na seba navzájom. Ak pochopíme, že každý okamih má svoj význam.
Môže byť transformácia vedená zvonku alebo / a musí byť zažitá vnútorne?
Transformácia sa musí zažiť. Môže byť sprevádzaná.
Transformácia potrebuje angažovanosť z oboch strán, ale nie takú silnú, aby ju viedla jedna časť. Obe strany, transformovaná osoba aj sprievodca musia zostať vo svojom strede. Prevziať zodpovednosť za druhého ničí spojenie, a teda aj proces trasnformácie. V ideálnom prípade existujú zdravé hranice. Ak ich kouč nedodržiava a silno sa pripúta ku klientovým pocitom, spojenie a proces by sa mohli prerušiť. Dobrý kouč sa naučí otvoriť veľký priestor a neprekračuje ho na strane klienta. A ak sa to stane, kouč to rozpozná a v tom istom momente sa vráti späť. Tu je jediným trikom vrátiť sa úplne do tela, čo môže pomôcť znovu vybudovať spojenie so sebou, a znovuobnoviť zdravú schopnosť poňať emócie. Stratu vlastného centra možno rozpoznať na fyzických znakoch, ako je strnulá tvár, strnulé telo, alebo tým, že sa prestávame hýbať sa. Často vedie k strate spojenia so srdcom, k intelektuálnej fixácii na klientove procesy.
Tento proces však zostáva veľmi povrchný.
Sebaregulácia je dôležitou zručnosťou na udržanie správneho fungovania nervového systému, v ktorom sa nedostane do stavu nadmerného vzrušenia (bežného pre mnohých v súčasnosti, keď parasympatikus a symphaticus sú neustále aktívne, čo spôsobuje napr. únavu). Naučiť sa sebaregulácii je kľúčová zručnosť, aby sme dokázali premeniť akúkoľvek situáciu. Je však ťažké, až nemožné vysvetliť ju ľuďom, ktorí žijú len vo svojom intelektuálnom svete a sú odpojení od vlastného tela. Ak sú podporovaní stratégiami zvládania, ktoré im poskytujú uznanie, peniaze a slávu, nie sú ochotní sa transformovať. Môžu meditovať, ale nedosiahnu bod transformácie. Niekedy pomôže náhla transformácia (napr. kolaps), ale často za vysokú cenu.