Keď divadlo rieši dôsledky klimatických extrémov: prístup „vedy a umenia“ k znižovaniu rizika katastrof

_{Text je prekladom článku When theatre tackles the effects of climate extremes: the “science-art” approach to disaster risk reduction , ktorého autorom je Diego Giuliani. Bol publikovaný na Youris.com, European Research Media Centre, (Italy & Ireland) 23 February 2024. Originál môžete nájisť na doméne Youris v angličtine.}

Len v prvej polovici roka 2023 si prírodné katastrofy vyžiadali takmer 60 000 obetí na životoch a očakáva sa, že globálne otepľovanie spôsobí v nasledujúcich rokoch ešte viac extrémnych udalostí. „Prelomenie sil“ spojením divadla a vedy je jednou zo stratégií, ktoré sa testujú s cieľom zabrániť zvyšovaniu strát a optimalizovať znižovanie rizika katastrof.

Posaďte do divadelnej miestnosti skupinu ľudí, ktorí prežili traumu, napríklad prežili povodeň. Ak ich požiadate, aby si spomenuli na svoje zážitky, najprv sa zľaknú a budú tam len tak sedieť, nič nerobiť a každý z nich sa bude cítiť izolovaný vo svojom vnímaní. Ale potom, keď sa herci začnú pohybovať na javisku za hlasnej hudby a opakujúcich sa zvukov, začnú sa rozprúdiť emócie a rozviažu sa jazyky. Prvý osobný príbeh sa zdieľa verejne a potom ho herci a hudobníci zahrajú. Týmto spôsobom sa účastník, ktorý sa podelil o svoju skúsenosť, zapojí na emocionálnej úrovni a je vedený k tomu, aby ju videl z inej perspektívy. Potom jeden po druhom reagujú ostatní diváci. Po prvom príbehu nasleduje druhý a tretí a prostredníctvom rozprávania sa porozumenie postupne obohacuje a stáva sa kolektívnym procesom. „Dochádza k tomu, že individuálny aspekt sa vytráca, a keďže osobné príbehy sa stávajú univerzálnymi, ostatní ľudia v nich môžu rozpoznať niečo zo svojej vlastnej skúsenosti,“ vysvetľuje Lou van Laake, spolu s Marcinom Pietruszkom vedúci divadla Full Circle Playback Theatre v írskom Dubline.

„Playback Theatre“ je umelecká forma, ktorá vznikla v roku 1975 v New Yorku ako čistá zábava a odvtedy sa využíva aj terapeuticky a na iné účely, napríklad na podporu zdieľania vedomostí a zmyslu pre komunitu. V rámci európskeho projektu The HuT, ktorý je zameraný na vývoj inovatívnych nástrojov a stratégií na lepšie zvládanie rizík spojených s extrémnymi klimatickými javmi, sa využíva aj na skúmanie „ľudského faktora“, ktorý ovplyvňuje reakciu v prípade prírodných katastrof. Anna Smetanová je strategickou projektovou manažérkou pre Global Water Partnership, medzinárodnú mimovládnu organizáciu, ktorá pôsobí na celom svete v 180 krajinách a je partnerom tohto projektu: „Môžeme mať dokonalé včasné varovania, ale napriek tomu, keď dôjde ku katastrofám, ľudia často nedodržiavajú pokyny. Toto je typická situácia, v ktorej môže Playbackové divadlo pomôcť preskúmať emocionálnu rovinu, a tak pochopiť, prečo ľudia reagujú týmto spôsobom namiesto toho, aby sa riadili postupmi,“ tvrdí.

Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry postihli prírodné riziká v rokoch 1980 až 2020 takmer 50 miliónov občanov EÚ a členské štáty stáli v priemere 12 miliárd EUR ročne. Keďže sa očakáva, že globálne otepľovanie vyvolá v nadchádzajúcich rokoch viac extrémnych udalostí a celosvetové straty sa len v prvej polovici roka 2023 odhadujú na 100 miliárd EUR, odborníci sa zhodujú, že optimalizácia takzvaného „znižovania rizika katastrof“ je v súčasnosti nevyhnutná. „Pokiaľ ide o prenos inovácií do praxe, súčasný stav ukazuje, že je potrebné posilniť prepojenie medzi technológiou, ľudským správaním a politikami. Preto sa zameriavame na prehĺbenie prepojenia medzi týmito aspektmi, najmä pokiaľ ide o systémy včasného varovania a znižovanie rizika viacerých katastrof,“ uvádza Smetanová. V tomto rámci, ako vysvetľuje, je divadlo Playback súčasťou širšieho a inovatívneho prístupu, ktorý spája vedu a umenie: „Sú to disciplíny, ktoré umožňujú pochopiť ľudské správanie z rôznych perspektív: veda prostredníctvom poznatkov a technológií a umenie prostredníctvom využitia vnútornej tvorivosti a metafor, ktoré dokážu vyzdvihnúť osobné príbehy, ktoré by inak boli odsunuté do nevedomej roviny“.

Odborníci považujú za kľúčové pre zníženie ľudských strát aj nákladov, a preto je presun pozornosti z „riadenia katastrof“ na „riadenie rizík“ jednou z priorít Úradu OSN pre znižovanie rizika katastrof (UNDRR). „Čoraz viac vidíme, že riziko je veľmi komplexné a má cezhraničný charakter. A ak uznáme, že je multisektorové, potom by aj naša reakcia mala byť multisektorová,“ poznamenáva jeho šéfka pre komunikáciu a IT Jeanette Elsworthová. „Takže o tom, ako dôjde k zemetraseniu, už nesmú premýšľať len seizmológovia, ale aj plánovacie organizácie, sektor zdravotníctva a všetci rôzni aktéri, ktorí by mohli byť ovplyvnení.“ Takáto „holistická“ perspektíva je kľúčová pre inšpiráciu riešení, ktoré vyvinula a testovala organizácia The HuT, vysvetľuje jej zástupca koordinátora Guido Rianna: „Jedným z kľúčových aspektov je prekračovanie sektorových inovácií a podpora koordinovaného prístupu, ktorý zohľadňuje celý súbor rôznych zručností: ľudské správanie, riadenie, vedu a technológie atď.“

o čo najväčšom znížení rizika katastrof je preto nevyhnutné „prelomiť silá“ na rôznych úrovniach. „Niektoré existujúce postupy na riešenie konkrétnych katastrof už môžu byť účinné, ale neznáme pre iné komunity, ktoré čelia podobným výzvam,“ vysvetľuje Michele Calvello, docent geotechnického inžinierstva na univerzite v Salerne a koordinátor projektu The Hut. „Jedna z našich hlavných činností teda spočíva v podpore transdisciplinarity, vzájomného obohacovania a výmeny poznatkov s cieľom podporiť najlepší súbor postupov medzi rôznymi sektormi a komunitami.“ Malebné pobrežie Amalfi v južnom Taliansku, ktoré je vážne ohrozené prúdmi sutín a náhlymi povodňami, je jednou z desiatich európskych oblastí, kde sa tento prístup testuje pred jeho možným zopakovaním v širšom meradle. „Samozrejme, že už majú zavedené núdzové postupy, ale my pomáhame obci zlepšiť jej reakciu zavedením ďalších monitorovacích nástrojov, ktoré dopĺňajú ich informácie, a organizovaním vzdelávacích stretnutí, aby sa pracovníkom civilnej ochrany lepšie vysvetlilo, čo majú očakávať počas núdzových fáz,“ vysvetľuje Calvello.

Ak je zapojenie komunity prvoradé, je to aj preto, že „znižovanie rizika katastrof je súčasťou všetkého, čo robíme“, zdôrazňuje Elsworth: „Všetci sme zodpovední za to, aby sme k tomu prispeli a konali, a potrebujeme, aby všetci, na každej úrovni a v každom sektore konali v tejto oblasti. Ak povieme „prírodná katastrofa“, akoby sme hovorili o niečom, čomu sa nedá zabrániť, zatiaľ čo veľa závisí od ľudského faktora. Vždy musíme prijímať rozhodnutia: ako rozvíjať naše mestské oblasti, či stavať alebo nestavať v oblastiach ohrozených zemetrasením alebo povodňami atď.“ Kľúčom k účinnosti akéhokoľvek riešenia je preto jeho „integrácia na úrovni politiky a riadenia,“ tvrdí Calvello: „Práve tu dnes často chýba interakcia, a preto sa aj my snažíme podporovať túto spoluprácu od samého začiatku namiesto toho, aby sme len predkladali hotové riešenia.“ V tejto súvislosti je jednou z najväčších výziev rozpor medzi časovým harmonogramom prírodných rizík a politickým harmonogramom, upozorňuje Elsworth: „Je veľmi ťažké presvedčiť niekoho, kto má oveľa kratší časový rámec, veľmi obmedzený rozpočet a veľa protichodných požiadaviek, aby investoval do prevencie rizík spojených s nebezpečenstvom, ktoré môže nastať za 10 rokov alebo nemusí nastať vôbec.“ Napriek tomu by zvýšenie investícií do znižovania rizika katastrof nielen drasticky znížilo ľudské straty, ale aj náklady na obnovu a zmiernenie škôd, uzatvára Elsworth: Naše údaje dokazujú, že ak by sme tieto finančné prostriedky presunuli na vyššiu úroveň, každý investovaný dolár by sa v závislosti od kontextu mohol vrátiť až 60-krát.“

Kontakty: koordinátor The HuT: Michele Calvello – Università degli Studi di Salerno mcalvello@unisa.it
Sekretariát pre komunikáciu: Ilaria Bonetti ICONS, ilaria.bonetti@icons.it
GWP CEE gwpcee@gwpcee.org, Webová stránka projektu: https://thehut-nexus.eu