Štedrosť je cnosť dávania. Dávania toho čo je prospešné a nápomocné

Je to cnosť, ktorá sprevádza ľudstvo ako základný etický princíp. Je zakorenená v mnohých tradíciach.

Kresťania ju opisujú ako kvalitu láskavosti a nesebeckosti. V Prísloviach 22:9 sa píše: „Štedrí budú blahoslavení, lebo sa podelia o pokrm s chudobnými.” Príkladom najvyššej veľkorysosti je v tjeto tradícii Boh, ktorý daruje svojho syna ľudstvu. Biblia učí všeobecnú zásadu, že tí, ktorí sú veľkorysí, nájdu priazeň: „Človek čo dáva zadarmo, získava ešte viac. Iný, čo zadržiava neoprávnene, prichádza do chudoby. Veľkorysý človek bude prosperovať“ (Príslovia 11:24 – 26).

V budhistickej tradicii je Dāna pāramī jednou zo základných desiatich cností osvietených bytostí. Je základnou vlastnosťou, ktorý pomáha na ceste čistenia mysle of nečistôt priľnutia, nanávisti a nevedomosti. Jej prakrikovanie, spolu s praktizovaním  dobrotivej láskavosti, súcitu a vyrovnanoti je dôležitým krokom na ceste z utrpenia.

V taoistickej tradícii je základným predsavzatím, pomáhať tým, ktorý sú menej šťastlivý k tomu aby získali späť svoju dôstojnosť a hojnosť. Byť v službe iným je považovaná za metódu seba-kultivácie, a objavovania hlbšej podstaty na ceste k Tao.

Tieto tradície majú spoločné to, že dávanie je spojené s nesebeckosťou, s pocitom dávania z plnosti. Z pocitu, že mám a môžem. Ak dáva z hojnosti, dáva lebo môže. Darovanie je výsadou. Dávanie z iných pohnútok (ako napríklad. „lebo to potrebujú…“, „lebo sa to patrí…“, „kto, ak nie ja…“) je záťažou a vyčerpáva. To možno, podľa starej čínskej tradície rozpoznať na tom, ako sa človek cíti. V starej čínskej tradícii sa tiež napríklad peniaze spájajú s elementom voda, lebo podobne ako voda tečú – prichádzajú a odchádzajú, aby sa znova objavili.

Aké sú teda výhody štedrosti?

Štedrosť je ponuka. Jeden človek ponúka svoj dar, druhý ho môže prijať. Ak ho prijme, vytvára vzťah medzi dvoma ľuďmi. Dar darovaný s dobrým zámerom voči obdarovanému, vytvára pozitívne dôsledky  vo vzťahu dvoch ľudí. Podporuje pocit plnosti a hojnosti v darcovi. Zároveň nám darovanie pomáha pochopiť náš vzťah k hodnotám a k hmotnému svetu (vrátane peňazí a elektornickým menám). Môžeme sa pýtať, čo pre nás má skutočne cenu? Čo sme ochotní/é darovať a čo nie? Akú skutočnú cenu má pre nás to, čo robíme? Prečo ne/darujeme práve toto, práve tomuto človeku? Kde sú naše hranice a prečo?

Prijímajúci prijíma dar s pokorou a vďačnosťou. Nemá však povinnosť prijať dar. Napríklad vtedy, ak sa prijímajúci vyhýba kradnutiu, a dar získal darca evidentne krádežou. Alebo ak sa príjemca zaviazal vyhýbať zabíjaniu živých bytostí, a darca zabil živú bytosť, aby mohol obdarovať. Aj prijímajúci má veľa príležitostí na sebaobjavovanie. Napríklad, si môže položiť otázku: „Dokážem prijímať?“ „Aké očakávania mám od daru?“ „Alebo na spôsob akým je dar darovaný?“ „Odkiaľ pramení moja ne/spokojnosť s tým čo je?“

Štedrosť tiež umožňuje dávať to, čo je nás jedinečný prínos tomuto svetu. Dať tento jedinečný dar ľuďom, ktorí to hľadajú a potrebujú. Darovať to, čo vieme, čo je hlboko v nás. Nie vždy je to vyjadriteľné peniazmi. A často sa s nárokom, že to musíme „naceniť“, spája vnútorný smútok. Aspoň ja to mám tak. Ako vyjadriť peniazmi to, čo presahuje koncept peňazí?    

Nedávno mi člen  kmeňa Východného zálivu v Severnej Amerike povedal, „rozdiel medzi mojimi ľuďmi a ľuďmi tu v Európe je, že keď niekto príde niečo si zobrať, napríklad žiadať o radu, nárokuje si na ňu automaticky. Len tak… Moji ľudia neberú len tak. To čo žiadajú berú ako dar. Berú toľko čo potrebujú. A tiež prinášame niečo tým, čo nás obdarovávajú. Je to znakom našej úcty a pokory. Primälo ma to sa zamyslieť. Koľko ja sama beriem, bez vďaky a bez úcty?

Štedrosť si nerobí nároky na to, čo je dostatočné alebo nedostatočné. Nerobí si nároky na vyrovnanosť typu „a sme si kvit“. Štedrosť prejavená úctou k tomu, čo dostávame. Nie je to povinnosť. Je to výhoda, cnosť, ktorá otvára srdce k srdcu. Umožňuje vytvorienie vzťahu, k druhému človeku. Umožňuje nám spojenie a prepojenie s okolitým svetom.

Aké sú úskalia praktikovania štedrosti v profesionálnom živote?

Predstavte si, že sa od dnes rozhodnete, všekto čo robíte robiť na princípe štedrosti. To znamená, že celý Váš príjem – to či môžete zaplatiť nájomné, ísť k doktorovi ak ste chorí – každá platba, ktorú robíte, súvisí s tým ako iní ľudia ohodnocujú to čo robíte. A od toho čo sú ochotní alebo schpní Vám darovať. Vaše celé živobytie závisí od toho, či sú iní ľudia ochotní Vám ponúknuť dar za to, čo robíte. Dar, ktorý je odrazom toho, aký je pre nichVáš prínos.

Mhm? Aký je to pocit?

V našom svete sme si bohužiaľ zvykli merať hodnotu cez peniaze. Zjednodušene povedané, keď je niečo drahé a nedostupné, tak to vnímame, že to bude kvalitné a cenné. A keď je niečo lacné a prístupné, tak to nestojí za nič. Túžime po veciach, ktoré nemôžeme mať. Naháňame sa za vecami, ktoré nie su. Ignorujúc až opovrhujúc tým, čo už je. Nevážime si zdroje, ktoré sú nám dostupné. A to sa týka nás samých i našich existujúcich vzťahov. To čo dostávame bez nároku na protiplatbu, berieme ako „zadarmo“. Teda niečo nehodnotné, niečo, čo si nemusíme vážiť.

Akú hodnotu vy prisudzujete tomu, čo nemá nálepku  xxx€? Ako zisťujete hodnotu týchto vecí? Čo má alebo naopak nemá pre vás hodnotu? Akú hodnotu má úsmev, vypočutie, dobrý vzťah so susedkou, priestor, kde môžete byť sám/sama sebou, robiť niečo pre seba? A to ani nehovorím o láske, radosti zdraví… Ktoré z týchto spomenutých vecí posudzujete, keď sa rozhodujete či je pre Vás niečo dôležité?

Tiež, na Slovensku máme porekadlo: „Keď dávajú tak ber, keď bijú…“. To ako sa interpretuje dnes, je to „čo je zadarmo“ si môžeme vziať bez ohľadu na to, či je to pre nás cenné a využijeme to alebo nie. Bez ohľadu na to, bez ocenenia toho, aká náročná cesta viedla k tomu, aby sme to práve my mohli dostať. Každá hmotná vec, ktorá je dávaná, bola vytvorená z niečoho. Teda odniekiaľ niekto niečo musel zobrať (a tam to možno chýba). Niekto musel investovať svoju energiu, čas i um na výrobu tej veci. Aj dar nehmotnej služby, má za sebou dlhú sieť úsilia a vzťahov. Je v nej čas človeka čo ju dáva, nielen ten tu a teraz, ten čas ktorý trávite spolu. Ak je človek profesionál, znamená to, že sa v minulosti poctivo venoval svoj čas a energiu, vlastné (aj peňažné) prostriedky, aby si osvojil vedomosti, učenia, zručnost, ktoré predáva ďalej. A ak je profesionál, chce sa vzdelávať a zlepšovať svoje služby aj naďalej. V  mnohých učeniach predávaných po tisícročia, je ukryté úslie generácií ľudí.

Brať si len tak, „veď je to zadarmo“ má ešte jeden aspekt, ktorý spomenul aj pôvodný obyvateľ Severnej Ameriky, člen kmeňa Východého zálivu. Bratie s o odvôvodnením „veď je to zadarmo“, je vo svojej podstate bezohľadné, bez ohľadu na človeka, čo dáva. Bez vôle poznať jeho pohnútky a motivácie, bez vôle poznať jeho situáciu a potreby.

A tu je možno najväčší rozdiel s vnímaním toho čo štedrosť – dána je. Je to obojstraný vzťah, ktorý sa prejavuje v podobe darovania a prijímania. Vzťah, o ktorý je cnostné sa starať a udržovať ho.

Ak terepauet alebo učiteľ ponúka svoj dar iným zo štedrosti svojho srdca, tí, čo ho prijímajú, ho prijímajú preto, že je pre nich hodnotný. A prijatie znamená aj to, že inému sa nemuselo dostať. Lebo každý, aj učiteľ, si udržiava zdravé limity srdca v dávaní. Aj preto by sme mali prijímať len to, čo je pre nás cenné a z čoho budeme mať osoh – ideálne my sami a iní okolo nás. Keď vec nepotrebujeme – v štedrosti umožniť iným, aby sa k nej dostali.

A ak vec alebo službu prijmeme, tak sa môžeme zamyslieť nad tým ako ten cenný a prínosný vzťah s človekom vyživiť, aby mohol pokračovať, plynúť ďalej. Ak napríklad učiteľ organizuje kurz na princípe dány, je to pozvanie, indikácia k tomu, že môžeme aj my urobiť ponuku – daru z vďačsnosti za to, čo od neho dostávame. Lebo, ruku na srdce, koľko zo svojho učenia, koľko kurzov bude môcť učiteľ dať, ak mu nik nič neponúkne? Nuž, každý kto žije vo finančnej realite dneška, bude v jednom momente musieť povedať: „Prepáčte, koniec, niekde sa musím živiť!“.

A čo keby ste tým človekom čo sa rozhodol prinášať to čo najlepšie vie iným a pracovať na princípe dány boli Vy? Želali by ste si, aby ste dostali toľko, aby ste svoju po-volanie mohli robiť naďalej? Aby ste nemuseli zháňať prostriedky na živobytie Vás a Vašej rodiny v inom zamestnaní? V zamestnaní, ktoré nie je skutočne tým, v čom viete naozaj s ľahkosťou robiť? Želali by ste si, aby ste mali dostatočný čas a prostriedky sa ďalej vzdelávať, a prinášať ostatným len to najlepšie zo seba?

Nuž, kto by si to neželal. A práve tu je to veľké úskalie pre tých, čo sa rozhodnú profesionálne pracovať na princípe dány. Úskalie je v tom, že ľudia, ktorí službu prijímajú si často neuvedomujú hodnotu, ktorú dostávajú. A ak si ju aj uvedomujú, nie všetci sú pripravení prijať pozvanie a ponúknuť dar s ohľadom na prospech toho druhého. Väčšinou pri darovaní sa pozeráme primárne na seba. Kladieme si otázku „Koľko môžem“ alebo „Koľko sa patrí?“, …“tak ale zase toľko mu/jej nedám“…

Správnejsšie sa je spýtať – aké má miesto táto aktivita (cesta, ktorou ma učiteľ vedie) v mojom živote? A akú hodnotu tomu prisudzujem? Aké sú potreby toho druhého? A ako som schopný/á alebo ochotný/á prispieť k ich naplneniu? Podobne, ako keď vyberáte s láskou darček milovanému človeku. Budete sa najskôr pýtať na to, čo človek chce a potrebuje, až potom hľadieť na svoje možnosti. Aj toto nás učí princíp štedrosti.

A prečo som sa ja rozhodla pracovať na princípe dány?

Už keď vo mne skrsla prvá myšlienka založiť Nature Reconnection, vedela som, že nebudem pracovať na báze služba – platba. Polovicu toho, čo som zarobila som dávala na podporu rôznych charitatívnych projektov. Malo to pre mňa veľký význam a nabádala som svojich klientov vybrať si charitu, na ktorú sme takýmto spôsobom prispievali spolu. Podporovala som ich v tom, aby si oni vybrali smer, ktorým ich prostriedky a energia, ktorú vydali na ich získanie, pôjdu. Stretla som sa nepochopením celého prístupu. “Prečo by sme mali peniaze dávať niekomu inému?“ „..tak teda keď to toľko nestojí, nech platím menej!“ A to ma mrzelo. Úprimne, väčšina ľudí nebola ani ochotná náležite ohodnotiť svojou platbou to, čo za tým, čo prinášam z hľadiska kvality a vynaloženej energie stojí. A to ma privádzalo do situácie, kedy som musela robiť neustále kompromisy so svojimi vlastnými hodnotami a hodnotou. A na základe týchto skúsenností som sa utvrdila v poznaní. To ako spoločensky definujeme hodnotu vecí je nesprávne, a ja to nechcem svojou činnosťou podporovať. Tak som sa rozhodla ísť cestou, ktorá je môjmu srdcu bližšia a prirodzenejšia. Odvtedy konám svoje aktivity v Nature Reconnection výlučne na princípe štedrosti. A pozývam Vás k tomu, aby ste si dovolili štedrosť prizvať do svojich úvah.