Cesta z apokalypsy

_{Immersive Site Specific Performance
19.8.2022 ART Residence of Tiyatro Medresesi}, _{Sirince, Turecko}

Sme skupina umelcov, ktorá silne vníma pohyby svetla a tmy, ktoré sa v našom prostredí dejú. Môže byť umenie prostriedkom, ktoré nám pomôže nielen čeliť svojmu strachu, ale spojiť sa so svojím srdcom a nájisť cestu k sebe a k iným?

O to sme sa pokúsili počas tohoročného International Playback Theatre Camp v Sirence, Turecku. Pod vedením Andreja Utenkova a Olga Sanachina sme pomocou mytológie a archetypov pozvali návštevníkov na interaktívnu cestu divadlom Medresesi, cestou medzi tmom a svetlom, ktorým všetci vedome či nevedome prechádzame.

^{Fotky: Hajü Artus}

Naša cesta začínala tým, že sme ako herci vošli do špirály, v ktorej sa všetci točíme. Potom ňou prešli všetci diváci, vedení sprievodcami. Dve odvážne ženy, sedeli vo vode klesli a vstali, snažili sa prežiť bez dýchania. Cesta pokračovala okolo chimér, ktoré vás pozývajú do pekla alebo do raja. Osamelý muž v kúte, z kroého nemohol vyjsť von. Hlas, ktorý vám spieva aj v tme aj napriek utrpeniu žien, ktoré sa za mrežami bytia snažia dotknúť.
Cesta pokračovala okolo zvyškov rozbombardovanej obývačky, k ohňu. Tu muž držal svoje kamenné srdce, ktoré chcel oživiť, či spáliť?

Hala s tieňmi, veľká a silná hudba, trpiace tiene ľudských osudov.

Dlhý tunel k svetlu… Vyšli sme von do prírody, a zastavili sa v nočnom tichu pod mesiacom. V tichu sme klesli na kolená. Vduchu odriekajúc motlitbu za trpiacich, motlitbu za ľudstvo. Lebo spoločnú modlitbu v týchto dňoch potrebujeme. Motlitbu pre všetkých z nás čo trpia ťarchou a nebezpečenstvom konfliktov, zaslepenosťou, ignoranciou, osobnými zápasmi, a zlovôľou. Stáli sme a plakali.

A potom sme sa vrátili späť na počiatok cesty. Hľadiac na špirálu bytia, sme sa ponorili do spontánneho rituálu. V ňom sme našli seba a podporu v druhých…