Toto je preklad môjho autorského článok, ktorého anglický originál je publikovaný v špeciálnom vydaní Playback Theatre Reflects. Editovaný Jo Salas, Emily Conolan a William Chalmus.
Úvodom
Som slepá?
Nechcem vidieť
Kde sa vo mne nachádzaš?
Som slepá?
Nie som ochotná vidieť
Kde ma tvoje utrepnie vytvára?
Som hluchá?
Nepočúvajúc hlasy
priznávajúce
Som to ja – tvoje ohrozenie?
Som hluchá?
Popierajúc tvoje voľby?
Vybrať si život pred smrťou?
Kde sa vo mne nachádzaš?
Nie, nechcem vidieť….
Schopnosť nie je záťaž
To o čo sa snažím je nakresliť hranicu
Medzi tebou a mnou…
Nedovolím ti zničiť môj krásny svet, sen
O mne?
Prichádza z koreňov
Z vyšlapaných topánok
Kde sa vo mne nachádzaš?
Zamyslenie sa nad ročným projektom Better Together (Lepšie spolu)
Do projektu Better Together som sa zapojila s veľkou zvedavosťou. Bola tu kuriozita týkajúca sa kolegov z 11 krajín, z ktorých som v mnohých nikdy nebola a v dvoch z nich som nikdy nikoho nestretla. A bola tam aj tá zvedavosť ohľadom mojej identity. Vysvetlím. Pred projektom som svoju identitu prežívala dvoma spôsobmi. Po prvé, ako sa vidím v porovnaní s ostatnými. Po druhé, ako ma chcú ostatní vidieť, prípadne s čím ma identifikujú. Naučila som sa veľa o sebe prostredníctvom svojich skúseností zo života v rôznych krajinách, kontextoch a s rôznymi kultúrami a v rámci nich. V tom momente, keď som sa pripojila k Better Together, som sa však musela prezentovať ako krajina, v ktorej som sa narodila. Bola to pre mňa nová výzva a bola som zvedavá, čo nové a dosiaľ nepoznané o svojich koreňoch objavím.
V projekte boli krajiny, prezentácie, príbehy a príbehy vyvolané príbehmi. Naše príbehy a ich divadelné stvárnenia spojené s témami súvisiacimi s tým, čo nazývam „univerzálne otázky ľudskosti“ – vzťah k rodičom, vzťah k rodičovstvu, rodové roly, kultúrne podmienenie, byť priekopníkom medzi ostatnými, ktorí sa nechcú meniť, patriarchát, útlak…
Boli sme rôznorodí v detailoch našich príbehov, v kultúrnych nuansách. Hrala som v príbehu o “krekroch” (crackers). Myslela som si, že rozprávač má na mysli tie dobroty na jedenie, a až potom, čo mi rozprávačka neskôr vysvetlila, som sa dozvedela, že myslela petardy. Pre ňu to bolo zrejmé, no mne neznáme. Drobné nuansy vo vrstvách rozprávania, ktoré poukazovali na moju kultúrnu nekompetentnosť.
Ak som slepá v tých malých zdanlivo povrchných detailoch, čo ak som slepá k tým väčším? Väčšie, relevantné základné nuansy, úvahy, mentálne modely, naučené správanie a vzorce správania? Ťažko sa to vysvetľuje iným: buď kvôli mojej (vašej, ich…) predpríprave, alebo preto, že som začlenená do vlastného sociokultúrneho poľa do takej miery, že mi unikajú perspektívy, ktoré by mohli rozpoznať iní. Alebo preto, že je to také zložité, že aj keď to vidím, je ťažké pochopiť podstatu a rozhodnúť sa, čo a ako vysvetliť.
Napríklad? Jednou z tradícií v krajine môjho pôvodu je, že muži na Veľkonočný pondelok oblievajú ženy vodou a “pliaskajú” ich vŕbovým kornáčom. Vraj ako rituál, aby boli krásne, zdravé a plodné. Tento čin rodovo podmieneného násilia je široko pozorovaný, oslavovaný a prenášaný generáciami. Je pre mňa ťažké pochopiť, ako ma toto utrpenie podmienilo.
A ešte ťažšie to bolo vysvetliť ostatným, ktorí pochádzajú z rôznych prostredí, kultúr a krajín – ľuďom, ktorí každý deň trpia útlakom. Ktorí sa boja ísť po ulici alebo ísť v tme večer von, lebo ich život je ohrozený. Takýchto ľudí sme mali v skupine. A aj keby sme ich tam nemali, takí ľudia by stále existovali. Ako by som mohoa vstať a povedať: „V mojej kultúre replikujeme toxické vzorce správania. Áno, a sme na to hrdí.“?
Znamenalo by to byť hluchá ku všetkým tým neznámym hlasom, a k tým známym v našej skupine a ignorovať ich. Nemohla som to povedať. Samozrejme, svoj nesúhlas som vyjadrila až veľmi jasne. Chcela som ukázať, že nie som hluchá, keď môžem počuť.
Chcela som, ale… Moje životné skúsenosti a Better Together mi ukázali, že moje zmysly nie sú dostatočne vycvičené. Moje presvedčenie a životný postoj nemôže vyhovovať každému. Postoje, podmienky a voľby druhých sú jednoducho odlišné. Moja perspektíva nemôže obsiahnuť všetko. Nemôžem pochopiť, keď sa pozerám cez okuliare, kým mi nepovedia pravdu z pohľadu iného. Inak mám vždy neúplné obrázky o druhých, vzťahoch medzi ostatnými, druhých a skupine. Môj pohľad na druhých je podfarbený mojím vlastným príbehom. Pri hraní môžem robiť nesprávne rozhodnutia.
Ale kto som, aby som vyžadoval vysvetlenia? Vysvetlenia od tých, ktorí možno nevedia vysvetliť? Kto som aby som sa pýtal, a kritizoval ich rozhodnutie nekomunikovať? Kto som, aby som robil hranicu medzi tým, čo je prospešné a čo nie?
Existuje nespočetné množstvo volieb/výberu, volieb/výberov našej skupiny ako celku, a ako aj voľby jednotlivcov. Každý z nich vytvoril proces Better Together a skupinovú identitu. Som vďačný každému z vás, že ste boli súčasťou tohto roka so mnou. Za tieto rozhodnutia a za to, že ste sa otvorili vašim úvahám počas výskumu, ktorý sme spolu s Elsou [Childs] robili. Bolo pre mňa dôležité počuť, dotýkať sa, cítiť tie hlasy, ktoré by inak zostali nevypočuté. Ďakujem za tieto vaše dary.
Z tohto výskumu, ktorý otvára oči a srdce, som sa naučila najviac. Potvrdili to hlasy, ktoré som počula. Napriek tomu, že sme všetci ochotní slobodne kráčať a tancovať na každom kroku za lepší svet, stále nosíme opotrebované, boľavé topánky. V našom každodennom živite a každodenej činosti, v pozeraní cez naše vlastné okuliare namiesto toho, aby sme sa snažili vidieť cez okuliare susedov, alebo zdieľali okuliare a vytvorili si spoločný zmysel pre videnie. V zaberaní a dávaní priestoru, v úmysle, v obavách zo straty niečoho, v nepočúvaní a prehnanom výklade nevypovedaného alebo povedaného. A keď píšem „my“, myslím tým mňa. Napriek rozdielom sa tu spájame. Tu vidím, kde si vo mne.
Záverom
Ďalší kruh na špirále…
Tak živé, hravé, krásne
Tam bol začiatok
Tu lepší koniec
Skúsenosť bola zmysluplná
Ďakujem Ági, Cheraé, Elsa, Mansee, Marat, Michael, Nina, Poh Kiang, Sheila, Will C.